Genius Loci

História budovy FUGA a súvislosti

Jedinečnú atmosféru našej FUGAsály a príslušných priestorov spolkového domu odkrýva vzácna história. Z dostupných prameňov sa dozvedáme, že to bolo odjakživa miesto, kde sa tvorilo.

Najstaršou časťou komplexu je tzv. spolkový dom (na dnešnej Moyzesovej 62), ktorý bol postavený "na zelenej lúke", na mieste niekdajšej fortifikačnej priekopy na juhozápadnej strane mesta, niekedy v 50-tych rokoch 19. storočia. Prvým majiteľom bol Šimon Adler, neskôr, po roku 1880 jeho vnuk, advokát Bartolomej Ganczfried.

Tento dom s obrovskou záhradou (až po dnešnú Tajovského ulicu) odkúpil s pomocou mesta v roku 1896 Katolícky tovarišský spolok. Od svojho založenia (8. 1. 1888) sídlil v prenajatých priestoroch vo Vítezovom dome, no jeho členovia sa usilovali nájsť pre svoju činnosť vyhovujúcejšie priestory. Chceli byť "miestom, kde mladý remeselník nájde možnosť ubytovania, príjemného trávenia voľného času naplneného čítaním literatúry v spolkovej knižnici, vystupovaním v divadelných predstaveniach, či v speváckych krúžkoch." Mesto Košice im na celkovú sumu 21 500 forintov prispelo sumou 2000 f po čiastkach 500 f. Už v septembri 1896 usporiadali v priestoroch domu prvé divadelné ochotnícke predstavenie. V roku 1898 v ňom zriadili kaplnku Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Okrem spoločenskej sály a kaplnky boli v dome ešte herňa, kolkáreň, jedáleň a cca 10 miest na ubytovanie. Organizovali tu prednášky, večierky s kultúrnym programom, divadelným predstavením, či recitačnými pretekmi. Usporadúvali kurzy strihov pre krajčírov a obuvníkov, pre natieračov a pod. Spolkový knižný fond obsahoval vyše 1000 zväzkov. Mali vlastný divadelný ochotnícky súbor a spevokol.

Činnosť spolku napredovala a priestory začali byť nepostačujúce. 20 rokov aktivity spolku sa v tlači hodnotilo vysoko pozítívne, ako v kultúrno-osvetovej oblasti a pri odbornom vzdelávaní, tak aj v sociálnej oblasti. Za podpory mesta i štátu začali v roku 1908 s prístavbou učňovského domova pre 25 učňov a veľkej spoločenskej sály - dvorany o rozmeroch 35 m x 9 m. Práce viedol košický staviteľ a od r. 1903 svetský podpredseda Katolíckeho tovarišského spolku, Ján Balogh. Už v januári 1909 sálu odovzdali do užívania, slávnostná vysviacka s náboženskými obradmi a kultúrnym programom bola v júli 1909. Súčasne začali poskytovať ubytovanie 25-tim učňom a tiež stravu pre cca 150 ďalších učňov, niektorým aj bezplatne.

Divadlo, hudba, filmy, prednášky

Sála mala javisko prispôsobené pre divadelné predstavenia s možnosťou úpravy na filmové premietanie, čo využívali najmä na kultúrno-osvetové prednášky. Heslo spolku "Pán Boh požehnaj poctivé remeslo" je v maďarčine dodnes vyryté na čelnom portáli javiska ("Isten áldja meg a tisztes ipart"). Cieľom bolo kultivovať mladých učňov, viesť ich k občianskym a kresťanským čnostiam. Významným bolo ochotnícke divadlo, realizovali sa tu koncerty hudobného a speváckeho krúžku a rozsiahla prednášková činnosť. Okrem samotných tovarišov veľkú sálu využívali aj rôzne iné školy či združenia v meste. Konalo sa tu napr. zakladajúce zhromaždenie košických skautov, rôzne pastoračné aktivity, divadelné predstavenia, vianočné trhy a pod.

Dobová fotografia sály zo slávnosti 25. výročia Katolíckeho tovarišského spolku

Kino

Éra "biografov" (tak sa tiež nazývali kiná v medzivojnovom období) začala v priestoroch našej sály 25. 12. 1926 prvým otváracím premietaním Kina Apolló. Toto kino, v poradí už štvrté košické, malo vlastný orchester, v zostave podľa potreby od 12 do 27 členov tvoril hudobný sprievod k nemým filmom. Neskôr, po modernizácii, dopĺňali zvukový zážitok z filmov prostredníctvom gramofónu a vhodnej hudobnej dramaturgie. Činnosť kina prevzala spoločnosť Unio-film, prevádzke dali nový názov: "Bio Elite". Zameriavali sa najmä na domácu tvorbu, do Košíc sa tak dostalo celkom slušné množstvo českých filmov.
Zo zápisnice stavebného konania z roku 1929 sa dozvedáme, že v tom čase rozšírili vestibul, postavili WC vedľa sály, upravili balkón a taktiež vytvorili samostatnú miestnosť pre réžiu "kinoprovodzovne". Bio Elite ukončilo prevádzku 1. marca 1937.

 

napísal: Daniel Gašpierik

Použité obrázky:
Obr. 1: Spolkový dom zo záhlavia dobovej korešpondencie (Fond Archívu mesta Košice)
Obr. 2: Dobový pohľad (1909) na budovu Katolíckeho tovarišského spolku z knihy "Gašpar, J.: Košice - Pohľady do histórie mesta"
Obr. 3: Sála pripravená na slávnosť 25. výročia Katolíckeho tovarišského spolku (z knihy "Gašpar, J.: Košice - Pohľady do histórie mesta")

 

 

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.